Prečo veríme konšpiráciám a fake news? Alebo ako je náš mozog schopný oklamať nás samých..

Písal mi nedávno kamarát do správy niečo s nadpisom, že Covid 19 neexistuje. A potom ešte niečo s
označením MUST WATCH video. Vzhľadom na množstvo informácii, ktoré sa virtuálnym priestorom
šíria, mám tendenciu overiť autorov podobných príspevkov ešte predtým, ako im venujem pozornosť.
Autor uvedeného must watch videa bol označený v mnohých príspevkoch ako konšpirátor a tiež som
sa dozvedela, že titul doktor, ktorý používa, vôbec nemá. Nejdem sa vyjadrovať k tomu, či Covid je
alebo nie je, ani k tomu, kto môže za vojnu na Ukrajine. Chcem sa venovať tomu, prečo máme
tendenciu veriť informáciám z rôznych pochybných zdrojov a konšpiračným teóriám.
Mr. Spock a Homer Simpson alebo kognitívna lenivosť

Napriek tomu, že náš mozog dokáže neskutočné veci, ukazuje sa, že je to v podstate lenivec.

Síce dokážeme veci analyzovať, pragmaticky rozhodnúť s prístupom Spocka zo Star Trecku, niekedy
máme tendenciu využívať tzv. mentálne skratky a charakterizuje ho skôr prístup Homera Simpsona.
Uvediem príklad z knihy Kahnemana (Thinking fast and slow), vyskúšajte:

Ak bejzbalová palica a loptička spolu stoja 1,10 Eur.
A palica je o 1 Euro drahšia.
Koľko bude stáť loptička?

Je mi jasné, že všetci ste schopní tento príklad vyriešiť. Ale…ruku na srdce, koľkých z vás napadlo v
prvom okamihu, že loptička stojí 10 centov?

Náš mozog často využíva rýchle, intuitívne myslenie.. To nám pomáha ušetriť energiu a čas, ale tak
ako v tomto prípade, môže spôsobiť v úsudku chyby. Pretože, ako už iste viete, vyššie uvedená
odpoveď matematicky nesedí. Rovnako sa môžeme zmýliť aj pri vyhodnocovaní iných informácii, ktoré
na prvý pohľad poskytujú „ľahkú“ odpoveď. Pokiaľ sa nad nimi nepozastavíme a nezamyslíme hlbšie,
môže sa stať, že vyhodnotenie týchto „faktov“ prebehne rýchlo, na prvý pohľad logicky, ale bohužiaľ
často nesprávne.

Vedomá a podvedomá myseľ

Z pohľadu neurolingvistického programovania (NLP) je naše vnímanie sveta unikátne. Rovnakú
situáciu vnímame rôzne, filtrujeme a vyhodnocujeme na základe našich presvedčení, hodnôt a
skúsenosti. Z hľadiska presvedčení sa naša podvedomá myseľ snaží nebyť v rozpore s mysľou
vedomou a práve preto sa snaží zamerať pozornosť na tie informácie, ktoré potvrdzujú naše
presvedčenia alebo filter. Stalo sa vám niekedy, že ste napríklad vyberali auto a v tom čase ste
častejšie videli autá typu, ktorý ste zvažovali? Alebo, že keď ste otehotneli stretávali ste nejako viac
tehotných žien? Samozrejme, že ani tehotných žien ani áut konkrétnej značky ste nestretávali o nič
viac ako inokedy, iba filter (nastavenie) vašej mysle sa zmenil.

Rovnako to funguje s presvedčeniami ohľadom konšpirácii. Ak je moje presvedčenie z akéhokoľvek
dôvodu konšpirácii blízke, Vaša podvedomá myseľ urobí všetko, aby ste sa zamerali na zdroje, ktoré
vaše presvedčenie potvrdia. Problém nastáva, ak presvedčenie nevzniklo hĺbkovou analýzou
dostupných výskumov a relevantných zdrojov, ale napríklad tak, ako bolo popísane vyššie.
Utvrdzujeme sa tak ďalej v presvedčení, že loptička predsa len tých 10 centov stojí. Vcelku nesprávne.

Popretie a vytlačenie ako mechanizmus zvládania stresu

Ak k vyššie popísanému pridáme mechanizmy popretia až vytesnenia, začína z toho byť celkom
slušný guláš. Vytesnenie (nevedomé) alebo potlačenie (vedomé) je obranný mechanizmus, ktorý
vylučuje podnet, vyvolávajúci napätie z vedomého vnímania. Vytesnenie je obranná taktika (obranný
mechanizmus) človeka proti vnútorným zážitkom napr. úzkosti. (prevzaté z Wikipédie). V skratke,
pokiaľ mám z niečoho úzkosť alebo pocit ohrozenia, v rámci obrany to naša myseľ môže poprieť alebo
až úplne vytesniť. Vo svojej podstate nám tento mechanizmus pomáha. Na druhej strane môže viesť k
nevedomému zľahčovaniu situácií. Podvedomá myseľ sa zároveň snaží nebyť v rozpore a tak
podvedome zameriavame pozornosť na informácie, ktoré nás utvrdzujú v popretí ohrozujúceho
obsahu… ale to už poznáte..

Naše rozhodovanie je (často) založené na emóciách alebo hodnotách

Kupovali ste niekedy auto? Alebo čokoľvek iné, čoho výber ste dostatočne zvažovali? Raz na
výberovom konaní spoločnosti Škoda Auto sa môj kolega pýtal, čo sú pre účastníkov rozhodujúce
kritéria pri kúpe auta. Zazneli veci ako cena, kvalita, servis.. Následne ich vyzval, aby vybrali jeden
model ich značky a jeho najväčšieho konkurenta. A porovnali jednotlivé kritéria. Z porovnania vyšiel
takmer nulový rozdiel (cena podobná, servis podobný a nakoniec sme zistili, že aj porovnávaný
Huyndai vyrábajú „zlaté české ručičky“). Samozrejme, že všetci by si vybrali model od Škodovky.
Rozhodnutie nevyplynulo z faktov, ale z emócie a ich vzťahu ku konkrétnej značke. Emócie sú jednou
z najväčších prekážok kritického myslenia, pretože robia myslenie iracionálnym. Keď ľudia myslia
emóciami, ich rozhodovanie je ovplyvnené tým, ako sa cítia, čo je opakom kritického myslenia.
Falošné správy a konšpirácie môžu v čitateľovi vyvolať emócie ako strach a hnev. Pod vplyvom
emócie, nemyslíte racionálne a ste náchylnejší na to, aby ste im uverili.
Čo napísať na záver:

V prvom rade, klobúk dolu, ak ste to dočítali až sem. Áno, loptička stojí 0,05€. Cieľom tohto článku nie
je vás presviedčať, čo je a nie je pravda. Ale prosím, pokiaľ tendenciu niekoho presviedčať máte,
overte si najskôr relevantnosť zdrojov, z ktorých čerpáte. Odlišujte názory a fakty. Aj keď emóciami sú
názory často nabité, konkrétnych preukázateľných/dokázateľných informácii je za nimi často pomerne
málo. Ak vás zaujíma sociálny aspekt, odporúčam knihu Psychológia davu od Le Bona. O tom niekedy
nabudúce..

Prajem nám všetkým okrem zdravia aj veľa kritického myslenia a zdravého úsudku..:)
Zdroje: D.Kahneman: Thinking fast and slow, wikipédia a štúdium psychológie a NLP